Slovenský sektor mlieka zažil za posledných desať rokov tri mliečne a jednu maslovú krízu. Spoločným menovateľom všetkých boli veľké straty chovateľov dojníc, ktoré si vybrali svoju daň a dá sa povedať, že prežili len tí najsilnejší. Až 37-percent, teda viac ako jedna tretina, išla z kola von. Len ťažko sa dá odhadnúť, koľko chovateľov by skončilo s prvovýrobou mlieka, keby nebola žiadna podpora, za ktorú sú samozrejme chovatelia vďační.
„Dnes, dva roky od krízy môžeme konštatovať, že nákupné ceny mlieka sa síce mierne zotavili, ale ešte stále nie sú na úrovni, ktoré by pokrývali náklady na jeho výrobu. Či už počítame priemerné náklady na výrobu mlieka na kŕmny deň, alebo na kilogram mlieka, podľa priemernej úžitkovosti nám vyjdú zhruba na 40-centov na kilogram mlieka. Pri minuloročnej priemernej nákupnej cene takmer 32-centov na kilogram mlieka teda prvovýrobcovia zaznamenali stratu v priemere 8-centov na kilogram mlieka. Len vďaka celkovej podpore z EÚ a zo štátu, ktorá v priemere dosiahla necelých 5-centov na kilogram mlieka sa podarilo slovenským prvovýrobcom mlieka znížiť stratu na 3 centy na každý kilogram mlieka. Šťastnejšie podniky, ktoré mali buď nižšie náklady, alebo zaznamenali zisk z rastlinnej výroby si vykryli stratu z predaja plodín. Tí menej šťastní sa rozhodujú skončiť s výrobou mlieka,“ hovorí Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Štatistické porovnania potvrdzujú, že slovenskí chovatelia patria k tým lepším v Európe. Vlani dosiahli o vyše 100-kilogramov vyššiu úžitkovosť na kravu a rok, ako je priemer v Európskej únii. Aj napriek veľkým výkyvom na trhu sa v priebehu posledných rokov dokázali mnohé podniky zmodernizovať a zostať konkurencieschopné.
„Každoročne navštevujeme mliečne farmy našich európskych kolegov a otvorene hovoríme o číslach. Verte mi, že ani oni nevedia vyrobiť mlieko lacnejšie ako my. Utvrdzujeme sa v tom, že sme konkurencieschopní čo sa týka výšky nákladov, ale našu konkurencieschopnosť oslabujú nižšie nákupné ceny a tiež nižšie dotácie. Sektor prvovýroby mlieka je oslabený z predchádzajúcich kríz a bolo by potrebné, aby sme boli schopní pokryť aspoň výrobné náklady, čo pri priemernej strate 3-centy na kilogram mlieka a dodávkach vyše 800-miliónov kilogramov predstavuje takmer 25-miliónov eur“ informuje Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Je nespochybniteľné, že sektor mlieka je z dôvodu veľkých výkyvov na trhu oslabený a finančne poddimenzovaný. Z záujme potravinovej bezpečnosti a udržania zamestnanosti, ktorá presahuje viac ako 10-tisíc zamestnancov, je dôležité urobiť všetko preto, aby sa stabilizoval. Pri nastavovaní nového programovacieho obdobia na roky 2021 – 2027 prvovýrobcovia aj spracovatelia mlieka dúfajú, že sa bude prihliadať aj na nevyhnutnosť investícií a inovácií prvovýrobných a spracovateľských prevádzok.
Slovenskí prvovýrobcovia mlieka, ktorí napriek problémom a stratám neprestali vyrábať mlieko a zostali v „ťažkom odvetví poľnohospodárstva“ veria, že budú odmenení za ich trpezlivosť a dožijú sa nielen nákupných cien mlieka, ktoré sa budú čoraz viac približovať k tým európskym, ale spoliehajú sa aj na to, že sa bude na nich pamätať aj pri realizácii systémového opatrenia pod názvom „Zelená nafta“. Zatiaľ poznajú len všeobecné znenie Zákona o podpore poľnohospodárskej prvovýroby, ktorý 8. februára 2019 podpísal prezident SR Andrej Kiska. Čakajú na poslednú „neznámu“ v rovnici, podľa ktorej by si vedeli vypočítať podpory, ktoré môžu tento rok očakávať.
Kontakt:
